Využitie
myrozinázy na aktiváciu sulforafanu pre vývoj preparátu s preventívnymi
účinkami nádorových ochorení
(APVV-16-0439, 2017-2020)
U
sulforafanu sa overili preventívne účinky proti vzniku a rozvoju nádorových
ochorení. Sulforafan je v potrave prítomný pri koncentráciách, ktoré nedosahujú
účinnú hladinu. Navyše sa v prirodzenej forme prevažne vyskytuje ako neaktívny
glukorafanín, preto je nutné, aby prebehla jeho aktivácia na sulforafan a
ďalšie aktívne produkty. Túto premenu katalyzuje enzým, myrozináza (EC
3.2.1.147). Cieľom projektu je navrhnúť nový preparát, ktorý bude pozostávať z
sulforafan-glukozinolátu a stabilizovanej myrozinazy.
Vedúci projektu: Ing. Martin Jopčík, PhD.
Hydrolytické enzýmy mäsožravých rastlín a ich potenciál pre biotechnologické využitie
(VEGA 2/0041/20, 2020 – 2023)
Rod Drosera L. zastupuje viac ako 250 druhov mäsožravých rastlín s listami prispôsobenými na zachytávanie hmyzu, ich trávenie a absorbovanie živín. Genóm jednotlivých druhov, vrátane génov aktívnych počas trávenia koristi, nebol doposiaľ dostatočne preskúmaný. Predpokladá sa, že chitinázy a ß-1,3-glukanázy hrajú dôležitú úlohu nielen vo vývinových procesoch, odpovedi na stres ale aj pri trávení koristi. V predchádzajúcom výskume sme sa zamerali na izoláciu dvoch génov kódujúcich chitinázu a ß-1,3-glukanázu z Drosera binata. Súčasťou tohto projektu je izolácia referenčných génov z tohto druhu a identifikácia profilov expresie príslušného génu pre chitinázu a ß -1,3-glukanázu v jednotlivých orgánoch, pri strese a počas trávenia. Purifikované enzýmy otestujeme na schopnosť inhibovať rast fytopatogénov, štiepiť rôzne typy substrátov a určíme veľkosť produktov enzýmovej hydrolýzy. Výsledky projektu odhalia potenciál týchto génov pre biotechnologické využitie a vo farmácii.
Vedúca projektu: Ing. Jana Libantová, CSc.
Genetická štruktúra hybridných rojov borovice lesnej a borovice horskej na Slovensku
(VEGA 2/0022/20, 2020 – 2022)
Projekt je zameraný na určenie genetického statusu predpokladaných hybridných rojov borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) a borovice horskej-kosodreviny (Pinus mugo Turra) na severnom Slovensku. Východiskom riešenia je porovnanie genetickej štruktúry populácií predpokladaných hybridných rojov Medzi Bormi v Zuberci-Habovke, Tisovnici v Oravskej Polhore, Suchej Hore a na Obšívanke-Sokolí pri Terchovej so štruktúrou vybraných populácií čistých druhov P. mugo a P. sylvestris. Ako genetické markéry sa použijú mikrosatelity jadrových génov a tandemové repetície-retrotranspozóny na úsekoch DNA v jadrovom genóme (iPBS). Získané údaje sa využijú pri výpočte základných parametrov genetickej štruktúry jednotlivých populácií a následného odvodenia miery genetickej rozdielnosti medzi nimi ako ukazovateľa ich vzájomnej príbuznosti, resp. odlišnosti.
Vedúci projektu: RNDr. Andrej Kormuťák, DrSc.
Morfo-fyziologická, genetická a biochemická odpoveď rastlín láskavca (Amaranthus spp.) na stres vyvolaný ťažkými kovmi
(VEGA 2/0109/19, 2019-2023)
Akumulácia ťažkých kovov spôsobuje v rastlinnom pletive vážne biochemické, fyziologické a morfologické abnormality, ktoré môžu následne ovplyvňovať produktivitu plodín. Cieľom projektu je sledovanie morfo-fyziologickej, genetickej a biochemickej odpovede rastlín zrnového typu láskavca vystavených pôsobeniu ťažkých kovov. Tieto poznatky prispejú k informáciám o ich fytoextrakčnom potenciály a prinesú poznatky o vplyve ťažkých kovov na obsah bioaktívnych látok a nutričnú kvalitu. Budeme tiež sledovať vplyv ťažkých kovov na expresiu génov, ktorých indukcia bola popísaná inými typmi abiotického stresu, čo napomôže porozumieť regulácii génovej expresie pôsobením ťažkých kovov a regulačnej sieti, ktorú tieto gény pravdepodobne vytvárajú. Pomocou metagenomického prístupu vyhodnotíme možné zmeny v diverzite endofytických baktérií v rastlinách láskavca, spôsobené účinkom ťažkých kovov.
Vedúci projektu: Ing. Andrea Hricová, PhD.